Čeština (Česká republika)English (United Kingdom)Hebrew (Israel)
Increase Font Size Option 5 Reset Font Size Option 5 Decrease Font Size Option 5
Zprávy ze židovských obcí SR
Bratislava sa vrátila na mapu kóšer kuchyne

Eshel David – jediná kóšer reštaurácia na Slovensku.
    
Po ôsmich rokoch sa Bratislava, mesto v ktorom pôsobil najväčší židovský učenec 19. storočia Chatam Sófer, vrátila na mapu kóšer kuchyne. Eshel David (bývalý Chez David) na Zámockej ulici je jediná reštaurácia na Slovensku, rešpektujúca židovské kóšer zásady prípravy jedál.
      Špičkový slovenský šéfkuchár a špecialista na čerstvú a sezónnu kuchyňu, Miroslav Heredoš, pripravuje svoje recepty podľa kóšer zásad. To čo sa naučil u renomovaných zahraničných kuchárov, vrátane famózneho Jamieho Olivera, majú možnosť ochutnať hostia reštaurácie v kóšer štýle. Kuchyňa je ukážkou toho, čo všetko je možné vytvoriť z kóšer produktov a je unikátnym spojením kóšer, stredomoria a kulinárskych nápadov Mira Heredoša.
      Eshel David, (bývalý Chez David), bol začiatkom 90-tych rokov miestom stretávania sa ľudí zo spoločenského života. Prešiel úplnou rekonštrukciou a ponúka svojim návštevníkom ideálne prostredie na pracovné a súkromné stretnutia uprostred malého ostrova židovskej kultúry. Kto chce pozvať svojho obchodného partnera, rodinu alebo známeho na kóšer špecialitu, už nemusí cestovať do Viedne, Budapešti alebo Prahy, ale môže si tento nevšedný zážitok vychutnať v našom hlavnom meste.
      Kóšer je synonymom čistoty, bezchybnosti, v prípade potravín ide o najkvalitnejšie čerstvé produkty, mäso, osobnú kontrolu každej suroviny pri príprave, každého vajíčka, či šalátového listu. Kóšer jedlá sú pripravované iba zo surovín, ktoré majú rabínsky certifikát a je u nich známy pôvod všetkých ingrediencií. Kóšer je zdravá a chutná kuchyňa.

 
Židovské Košice

http://www.kosice.estranky.sk/clanky/potulky/zidovske-kosice

 
V Košiciach sme čítali mená.

Pietny akt čítania mien obeti holokaustu z Košic s názvom
"Kazdy clovek ma svoje meno"
sa konal 29. mája 2011 v synagóge na Puškinovej ulici v Košiciach pod záštitou Židovskej náboženskej obce a v spolupráci so zdruzením ESTER. Hlavným usporiadateľom bola organizacia THC Ukrývane dieta , skupina Košice. 
     Pietny akt uviedla hudba: skladbu pre husle a klavir Jozefa Achrona Hebrejske melódie zahrali studentky Terezia Sofrankova a Martina Kudlovska.
     Nasledovala báseň madarskeho basnika zidovskeho pôvodu Miklósa Radnótyho,ktoru predniesla clenka THC Traute Jakubciakova. Basen napisal autor pocas nuteneho nasadenia v Pracovnom prapore. Bol zavrazdeny na Pochode smrti 31.10.1944 pri Gyóri, kde ho nasli v masovom hrobe. Vo vrecku mal zväzok svojich basni, vratane tejto.
     Uvodny prihovor v mene usporiadatežov predniesla predsednicka kosickej skupiny THC Mirjam Galova. Vo svojom prihovore strucne spomenula históriu. Pripomenula, co sa vlastne pred 67 rokmi v Kosiciach udialo.
     V roku 1941 mali Košice podľa sčítania 66 980 obyvatežov. Z tohto poctu bolo 11 420 zidov, co predstavovalo 17 percent obyvatežstva. História dalej hovori o tom, ze do Kosic bolo v obdobi do roku 1944 premiestnenych dalsich asi 3000 - 4000 zidov z celej Turniansko-Abovskej zupy. Na zaklade prikazu, vydaneho 25. aprila 1944 Szalasiho vladou, sa Zidia z uzemia mesta museli povinne do 48 hodin hlasit v tehelni na okraji mesta. Na malom priestore tehelne sa vtedy tiesnilo v nežudskych podmienkach asi 14 tisic žudi. Dalsie stovky žudi sa nachadzali v synagóge na Puskinovej ulici, o com svedci napis, ktory sa nasiel pri rekonstrukcii pred niekožkymi rokmi. Napis sa nachadza vo vnutri na vychodnej stene synagógy, napisal ho jeden z väznenych zidov a znie: ...it vagyunk, nemtudjuk hova visznek ... tu sme, nevieme kam nas beru ...
Datum: 21.4.1944 Podpis: Tibi
    Transporty židov odchadzali z Košic postupne, deportacie sa zacali 15.maja 1944, pokracovali 19.maja, 25.maja a boli ukoncene 2.juna poslednym transportom, smerujucim do koncentracnych taborov Osviencim a Buchenwald. Z nasho mesta a jeho okolia bolo v tychto 4 transportoch odvlecenych do taborov smrti asi 15 tisic žudi, z nich väcsina neprezila. Po oslobodeni sa ich vratilo s podlomenym zdravim len niekožko sto. Dodnes v Kosiciach este ziju 4 osoby, ktore sa z pekla vratili. Celkovo preslo cez Kosice z vtedajsieho Madarska 137 vlakov smrti.
     V ďalšej časti prihovoru M.Galova rozviedla vztah skupiny THC- Ukryvane deti k obetiam holokaustu: „My, clenovia medzinarodnej organizacie THC- Ukryvane dieta, si vežmi jasne uvedomujeme, aka je nasa povinnost. Boli sme deti, ked sa tieto udalosti odohravali, preto ten nazov. Nevysvetlitežnym riadenim osudu ci nahody a najmä s pomocou žudi, ktori si oznacenie „clovek“ zasluzia, - my ich volame nasi zachrancovia - sme zo sparov zla unikli. Boli sme usetreni ponizenia, straty identity a dôstojnosti – aj ked nie vzdy hladu, smädu, utrap, strachu. A hlavne - zijeme a preto nemame pravo mlcat! Musime svedcit, pamätat a neustale pripominat tych, ktori take stastie nemali a pred vrazednou masineriou nacistickych koncentracnych taborov sa nezachranili.
     Preto sme sa rozhodli zistit a zverejnit tožko mien žudi, odvlecenych z Kosic , kožko len bude mozne.“ THC skupina Kosice zacala zbierat tieto mena v r. 2000. Zbierali sa mena z rôznych zdrojov: z archivov, zo sudnych spisov, od pribuznych, priatežov a znamych, ktori o tom vedeli, ako aj z archivov Muzea holokaustu Jad Vasem v Jeruzaleme. Zatiaž co na Slovensku existovali z transportov v roku 1942 pomerne presne zaznamy, v Madarsku, kam Kosice a okolie v roku 1944 patrili, to uz bol problem. Vdaka vežkemu usiliu clenov skupiny THC, podarilo sa pod vedenim jej vtedajsej predsednicky Evy Bäckerovej v priebehu nasledujucich rokov zozbierat takmer 6000 mien. V r. 2002 skupina THC usporiadala verejne citanie mien, nazvane „Kazdy clovek ma svoje meno“, pri ktorom bolo precitanych 2000 mien. O dva roky neskôr vysla kniha a CD s tym istym nazvom so vsetkymi vtedy zozbieranymi menami. V priebehu dalsich rokov, na pravidelnych spomienkovych stretnutiach na cintorine v Kosiciach bolo precitanych priblizne dalsich 1000 mien. Doteraz bolo teda precitanych asi 3000 mien. Ani jedno meno z tych, ktore su zname, by nemalo zostat nahlas neprecitane a zabudnute. To vsak uz bude ulohou dalsich generacii.
      Zaverom sa predsednicka kosickej skupiny THC podakovala pritomnym a vsetkym citajucim za to, ze sa rozhodli venovat chvižu casu pamiatke tych, ktori nemaju pomnik, nemaju hrob a nikde nestoji pamätnik s ich menom. Toto nech je ich pamätnik! Ich mena su napisane, budu nahlas precitane a nebudu zabudnute!
      Potom nasledovalo zapalenie sviecok na menore, zvanej Cesta, ktora je umeleckym dielom kosickeho rabina a nasho clena Jossiho Steinera. V mene vsetkych pozostalych sviecky zapalil clen THC Valter Bauer, spevom sprevadzal izraelsky student Yosef Liron a slovom moderator Ivan Kamensky: „Teraz zapalime sviecky za vsetky obete holokaustu, za nasich otcov a matky, za sestry a bratov, manzelov, manzelky, deti, a najmä za tych, ktorym neostal nikto, kto by zapalil sviecku.“
       Potom uz nasledovalo samotne citanie mien obeti holohaustu z Kosic a okolia. Mena obeti citali: clenovia THC, ESTER a ZNO, obcania Kosic, studenti kosickych univerzit, izraelski studenti Univerzity veterinarskeho lekarstva a farmacie, poslanci Mestskeho zastupitežstva mesta Kosice, poslanci Miestneho zastupitežstva Stare mesto a clenovia Statneho divadla v Kosiciach.
       Citanie mien bolo asi v polovici prerusene premietanim tzv. Auschwitz albumu. Auschwitz album predstavuje jedine autenticke fotografie z obdobia pred oslobodenim tabora. Album obsahuje 193 fotografii , zhotovenych prislusnikmi SS Ernstom Hoffmannom a Bernhardom Walterom pri prichode transportu madarskych zidov z madarsko-ukrajinskeho pohranicia do koncentracneho tabora Osviencim-Birkenau. Fotografie dokumentuju krutu skutocnost nacistickym objektivom. Album objavila madarska zidovka  väzenkyna Lilly Jacob, ktora bola do tabora smrti deportovana v maji 1944 spolu so svojimi rodicmi a piatimi surodencami. Ona jedina z celej rodiny prezila. Po oslobodeni v koncentracnom tabore Dora-Northausen, chora na tyfus, nasla v byvalej ubytovni SS dôstojnikov, kde lezala, album , obsahujuci fotografie o diani vo vyhladzovacom tabore. Neskôr objavila medzi zabermi vlastnu fotografiu, ako zostupuje z vlaku, ako aj fotografie uz nezijucich zavrazdenych clenov svojej rodiny. Po rokoch album venovala Muzeu Jad Vasem v Jeruzaleme, kde sa doteraz nachadza. Po precitani druhej casti mien nasledoval spev za mŕtvych El mole rachamim, ktory predniesol opät izraelsky student Yosef Liron. A na zaver sa za mŕtvych pomodlil Kadis rabin Steiner.
Bolo precitanych spolu 1000 mien .
      Podujatia sa okrem inych zucastnil izraelsky a madarsky konzul, vyznamni predstavitelia verejneho zivota v Kosiciach, obcania mesta, studenti, zastupcovia medii a, samozrejme , clenovia ZNO v Kosiciach.
Mirjam Galova

 
Slovensko - židovské internetové noviny Delet.sk

4.1.2011    ceska-media.cz
Tisková zpráva občanského sdružení Delet - Michael Szatmary
Hebrejský výraz DELET znamená dvere. A tieto sú dvermi do židovského sveta. Ich úlohou je zaplniť informačnú dieru. Delet prináša čitateľom informácie z domova, zahraničia, kultúry, histórie, náboženstva i témy, ktoré trápia židovskú komunitu. DELET.SK slúži vzájomnému poznávaniu kultúr a otvára dvere zavretých komnát, ukazuje, že nie sú tajomné, ale zaujímavé a inšpirujúce. DELET.SK hľadá fakty a súvislosti. Odbúrava prívlastky v texte a dojmológiu. DELET.SK ruší kultúrne a náboženské stereotypy a snaží sa o vzájomné zbližovanie a spolužitie.
Slovensko - židovské  noviny DELET.SK vydáva občianske združenie s rovnakým názvom už ôsmy rok. Donedávna vychádzali aj v tlačenej forme. Počas polročnej prestávky však prešli kompletným redizajnom a vstúpili na pole online magazínov. DELET.SK nemá stálu redakciu, no medzi pravidelných prispievateľov patria Lucia Kollárová, Zuzana Szatmáry, donedávna Yehuda Lahav, Pavol Demeš, Baruch Myers, Ľuba Lesná a desiatky ďalších autorov zo Slovenska a celého sveta. Stránku denne navštívi približne 500 unikátnych hostov. Autor projektu, hudobník a redaktor TV Markíza Michael Szatmary však verí, že toto číslo bude ešte rásť: “DELET totiž nie je len o judaizme, sú to noviny, v ktorých sa ľudia dočítajú veci, ktoré nenájdu nikde inde."

 
Konference: Protižidovské zákonodarstvo

Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou všeobecných dejín Filozofickej fakulty a Katedrou právnych dejín Právnickej fakulty Univerzity Komenského organizuje pri príležitosti 70. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu (nariadenie č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov) vedeckú konferenciu Protižidovské zákonodarstvo na Slovensku a v Európe, ktorá sa uskutoční 8. – 9. septembra 2011 v Bratislave. Bližšie informácie ku konferencii nájdete na
http://www.upn.gov.sk/ine/protizidovske-zakonodarstvo-na-slovensku-a-v-europe/
V prípade záujmu vyplňte ONLINE FORMULÁR na našej internetovej stránke alebo vyplnenú PRIHLÁŠKU spolu s abstraktom príspevku (max. 1 strana) pošlite do 15. apríla 2011 na e-mailovú adresu: Tato emailová adresa je chráněna před spamboty, abyste ji viděli, povolte JavaScript

 
<< Začátek < Předchozí 1 2 Další > Konec >>

Strana 1 z 2
Banner
Banner